Igor Drotár: Najväčšie preteky sú tie v nás

Keď sa na pretekoch stane vážna havária, stíchnu davy aj okolie. Nikto to nechce zažiť, no nehody sprevádzajú motoršport od jeho úplných počiatkov. Preteky do vrchu sú preteky silných strojov a ešte silnejších charakterov.

Krása týchto vozidiel a jazda na hrane prilákala minulý víkend davy fanúšikov aj na veľké preteky v rakúskom Rechbergu. Nechýbal tam samozrejme ani aktuálny absolútny majster Slovenska v pretekoch automobilov do vrchu (MSR PAV) – Igor Drotár, ktorý tento rok osedlal špeciál Mitsubishi Lancer 05.

„Motoršport je nebezpečný!“ – toto heslo zdobí prakticky každý vstup do zákulisia automobilových pretekov. Upísať sa rýchlosti znamená riskovať – či sedíte v aute, obkolesený stovkami konských síl, alebo stojíte pri trati obkolesený davom vášnivých fanúšikov. Po smrteľnej nehode legendárneho Otakara Krámskeho na formule 3000 v sobotňajšom voľnom tréningu začali v mnohých hlavách pretekárov tie skutočné preteky. Ako sa s tým vyrovnať a ako sa na druhý deň opäť posadiť do auta, kde na vás okrem divokých koní číha aj nepriazeň počasia? Rechberg bol víkend na zabudnutie. Napriek tomu sa Igor Drotár prebojoval k druhej priečke absolútneho hodnotenia MSR PAV a k tretej v hodnotení International.

Igor Drotár: „Na preteky som sa veľmi tešil a keďže som tam štartoval už pred rokom, trošku som trať poznal. Chcel som si opäť zvykať na auto, keďže všetko je pre mňa po tejto stránke nové. Atmosféra v Rechbergu je skvelá, schádza sa tu veľa úžasných pretekárov aj divákov. Pred štartom prvého tréningu som sedel v aute, keď sa pri mne zastavil pekný malý moped s mojím dobrým známym. Poprial mi všetko dobré a odišiel. Odštartoval som, no jazdy neskôr prerušila havária s fatálnym následkom. Žiaľ, bol to ten Otakar Krámsky, ktorý mi len pár minút predtým prial všetko dobré. Prežíval som to veľmi ťažko a myslel som si, že z úcty k nemu preteky ukončia. Napokon rozhodli inak. Nebol som z toho nadšený a dokonca veľa tímov odišlo. Prvú jazdu v nedeľu sprevádzalo množstvo havárií, prerušení a nekonečného čakania. Nasledovali preteky. Pár minút pred štartom som sa zohol k autu a rohom kapoty som si udrel oko tak, že ešte dnes vyzerám ako po bitke s Kličkom. Rýchlo mi prikladali ľad. Začínalo pršať. Kým som odštartoval, už to bolo horšie. Na štarte som zle zaradil a chvíľu trvalo, kým som sa pohol. Vďaka mokrej trati a slikom som chytil jeden šmyk, takže som si radšej povedal, že najdôležitejšie je dôjsť do cieľa zdravý. Akciu zastavili, no pribúdali nehody, neskôr ešte vážnejšie vyzerajúce. Vďaka tomu všetkému sme hore na kopci strávili od skorého poobedia do pol siedmej večera. Za daných okolností som vďačný aj za druhé miesto. Otakara som poznal dobre nielen ako vynikajúceho človeka, pretekára, konštruktéra a vývojára, ale aj ako veľkého národného reprezentanta, ktorý zviditeľnil náš motoršport v Európe. No treba obrátiť list. Pred nami je domáca Rally Prešov, kde si chcem opäť trochu viac zvyknúť na náš nový Citroën DS3 WRC.“

Karavána kráča ďalej… Týždeň po týždni budú odvážlivci ako Igor krotiť svoje pretekárske stroje na podujatiach 22. Rally Prešov (1.-2. máj), MSR PAV Załuż (9.-10. máj) a MSR PAV Ožďany (16.-17. máj), pričom máj zakončí MSR PAV na Jahodnej (29.-31. máj).

Zdroj: Martin Trenkler/RPM / Foto: Szabosi/autosportfoto.sk